Manažment – plán učenia

Pojem manažment

• Z angl. to manage = riadiť, viesť, zvládať; po slovensky riadenie.
• 3 významy (Sedlák): 1) praktická činnosť (koordinácia aktivít iných ľudí), 2) teória / vedná disciplína (usporiadané poznatky o princípoch a metódach riadenia, súčasťou je aj umenie: dať správnych ľudí na správne miesta), 3) osobitná skupina ľudí (manažéri).
• Definície:
  • proces koordinácie pracovných činností, aby ich ľudia realizovali účinne a efektívne,
  • Sedlák: riadenie organizácií v podmienkach trhového hospodárstva (pružná konkurencia, neblokované ceny, efektívna alokácia zdrojov),
  • Donelly: koordinovanie činnosti skupiny na dosiahnutie výsledkov, ktoré nemožno dosiahnuť individuálnou prácou,
  • Kremeňová: dobrovoľné prevzatie sankcionujúcej zodpovednosti a disponovanie zodpovedajúcou právomocou na dosiahnutie časovo určeného cieľa.

Manažér a úrovne riadenia

• Kedysi: ten, kto hovorí ostatným, čo a ako robiť. Dnes: pracuje s ľuďmi a koordinuje ich aktivity, aby sa dosiahli ciele organizácie.

Funkcie manažmentu

• Dnes 4 + 1: plánovanie (ciele, stratégie, plány), organizovanie (čo, ako a kto bude robiť, kto komu podáva správy, kto rozhoduje), vedenie (motivovanie, komunikácia, riešenie konfliktov), kontrola (monitorovanie, porovnávanie, nápravné opatrenia) a rozhodovanie prechádza všetkými.
• Fayol (zač. 20. st.), 5 funkcií: plánovanie, organizovanie, nariaďovanie (prikazovanie), koordinovanie, kontrola.
• Pol. 50. rokov: plánovanie, organizovanie, prijímanie zamestnancov, nariaďovanie, kontrola.
• V realite sa funkcie prelínajú, nemajú jasný začiatok ani koniec.

Účinnosť vs. efektivita ★

• Účinnosť = „robiť veci správne“: viac výstupov z menej vstupov, týka sa prostriedkov (ľudia, peniaze, zariadenia).
• Efektivita = „robiť správne veci“: dosiahnutie cieľov organizácie.

Roly manažéra podľa Mintzberga ★ (10 rolí, 3 oblasti: 3 + 3 + 4)

Váha rolí sa mení podľa úrovne manažmentu.

Zručnosti podľa Katza ★

• Technické: znalosti v odbore (účtovníctvo, výroba…), najdôležitejšie na nižšej úrovni.
• Ľudské: spolupráca s ľuďmi, komunikácia, motivácia. Rovnako dôležité na všetkých úrovniach.
• Koncepčné: vidieť organizáciu ako celok a jej vzťah k okoliu, najdôležitejšie pre vrchol.
• Matica zručnosti × funkcie (príklady): rozpočtovanie = plánovanie + kontrola; delegovanie = organizovanie + vedenie; kaučovanie, vyjednávanie, budovanie dôvery = vedenie; riadenie času = plánovanie + kontrola; efektívne vedenie porád = všetky 4; tvorivé riešenie problému = plánovanie.

Systém a organizácia

• Systém = súbor vnútorne prepojených a závislých častí, ktoré tvoria celok. Uzatvorený nemá interakciu s prostredím, otvorený je s ním v dynamickom vzťahu. Organizácia je otvorený systém.
• Organizácia = dobrovoľné združenie ľudí na naplnenie určitého účelu. 3 znaky: jednoznačný účel (ciele), ľudia, štruktúra. Kde nie je organizácia, nie sú potrební manažéri.
• Tradičná → nová organizácia: stabilita → dynamika, strnulosť → flexibilita, jednotlivec → tímy, príkazy → angažovanosť, rozhodujú manažéri → podieľajú sa aj zamestnanci, pravidlá → zákazníci, hierarchia → siete, 8–16 h → bez limitov, pracovisko → kdekoľvek, homogénne → rozmanité pracovné sily.
• Univerzalita manažmentu = manažment je potrebný v každej organizácii, na všetkých úrovniach, vo všetkých oblastiach a bez ohľadu na krajinu.
• Ocenenia: tvorba prostredia, tvorivosť, pomoc druhým, uznanie, vplyv, odmena. Výzvy: ťažká práca, rôzni ľudia, obmedzené zdroje, motivácia v neistote, úspech závisí od druhých.

Kontingenčný (situačný, alternatívny) prístup ★

• Univerzálne platné manažérske princípy neexistujú; spôsob riadenia závisí od situácie.
• 4 kontingenčné premenné: veľkosť organizácie, rutina technológií a úloh, neistota prostredia, individuálne odlišnosti.

Štýly vedenia (vzťah k podriadeným)

Ďalšie

• Vlastnosti dobrého manažéra (nie sú zárukou, len pomáhajú): iniciatívnosť, disciplína, organizovanosť, samostatnosť, vytrvalosť, kreativita, rozhodnosť, zodpovednosť, komunikatívnosť, helikoptérová črta (pozrieť sa na veci zhora, ako na celok).
• Pareto (taliansky ekonóm, Lausanne): 80/20, 80 % dôsledkov pramení z 20 % príčin. Paretova analýza hľadá tých pár kľúčových príčin.
• Najvplyvnejší riaditelia: Jobs (Apple, PC), Gates (Microsoft), Ford (Model T, výrobné linky, 161 patentov), Disney (Mickey Mouse, Disneyland), Buffett (Berkshire Hathaway, „Veštec z Omahy“).

• Rané príklady: egyptské pyramídy, Čínsky múr, Benátky v 15. st.
• 2 kľúčové udalosti: Adam Smith, 1776, „Bohatstvo národov“ (výhody deľby práce) a priemyselná revolúcia (18. st., Veľká Británia).
• 4 hlavné prístupy (Robbins & Coulter): 1) vedecké riadenie, 2) administratívny (byrokracia), 3) kvantitatívny, 4) behavioristický; s modernými spolu 7: + 5) moderná teória, 6) empirická, 7) integračná.
• Iní autori: klasický, behavioristický, moderný, empirický, integračný manažment.

1. Vedecký manažment

2. Byrokratický a administratívny manažment

• Max Weber: 3 typy organizácií: tradičná (dedenie, opakovanie), vodcovská (sila osobnosti), byrokratická (rozdelenie moci, pevné pravidlá).
  Ideálna byrokracia: deľba práce, hierarchia autority, formalizovaný výber (podľa kvalifikácie), formalizované pravidlá, odosobnenie, orientácia na kariéru (manažér je profesionál, nie vlastník).
• Henri Fayol (1841–1925): 6 činností podniku: technická, obchodná, finančná, ochranná, účtovná a riadiaca. 5 funkcií: plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrola. Princípy: deľba práce, rovnováha právomoci a zodpovednosti, disciplína, jeden vedúci (príkazy od jedného), jeden plán na cieľ, podriadenie individuálnych záujmov spoločným, spravodlivá odmena, centralizácia, hierarchia, poriadok, stabilita zamestnancov, iniciatíva, spolupráca.
• Chester Barnard: organizácia ako zjednotený systém; 3 zložky: komunikácia, ochota slúžiť (spolupracovať), spoločné ciele. Prínos: teória autority. 4 druhy stimulov: materiálne, nehmotné, lepšie pracovné podmienky, duševné. Ako prvý povedal, že organizácie sú otvorené systémy.

3. Kvantitatívny prístup

• Kvantitatívne metódy na lepšie rozhodovanie, nazýva sa aj operačný výskum alebo manažérska veda. Metódy: štrukturálna analýza, matematické programovanie, teória hier, sieťové grafy, štatistika, teória zásob, simulácie, heuristiky.

4. Behavioristický manažment

• Elton Mayo: teória medziľudských vzťahov (Hawthornské výskumy). Firma je aj sociálna jednotka, ľudí motivujú aj psychologické a sociálne faktory, dôležité sú neformálne vzťahy, participatívny štýl, produktivita závisí od spokojnosti.
• McGregor, Teória X: ľudia sú leniví, majú odpor k práci, vyhýbajú sa zodpovednosti, chcú byť riadení, bránia sa zmenám. Teória Y: práca je prirodzená ako odpočinok, ľudia sú tvoriví, sami sa riadia, vyhľadávajú zodpovednosť a výzvy.
• Maslow, pyramída potrieb (zdola): fyziologické → bezpečie a istota → sociálne → uznanie → sebarealizácia.
• Ranní predstavitelia org. správania: Owen (pracovné podmienky, ideálne pracovisko), Münsterberg (priemyselná psychológia, psychotesty pri výbere), M. P. Follettová (individuálne aj skupinové správanie, prístup orientovaný na ľudí), Barnard.

5.–7. Moderná, empirická a integračná teória

• Moderná: rozhodovací prístup, Herbert Simon (Nobelova cena): rozhodovanie je podstata riadenia, racionálny postup. Systémový prístup, Ludwig von Bertalanffy: teória otvorených systémov; princípy celostnosti, organizovanosti, ekvifinality, izomorfizmu.
• Empirická: Peter Drucker. Činnosti manažéra: určenie cieľov, organizovanie, motivácia a komunikácia, kontrola a hodnotenie, rozvoj pracovníkov. MBO (riadenie podľa cieľov), na riadení sa podieľajú aj podriadení. Ďalší: Mintzberg, Kotter, Ohmae, Peters a Waterman.
• Integračný: snaha o ucelenú teóriu, spája operačný, situačný a systémový prístup.

• Kvalita manažmentu je na 1. mieste medzi hodnotiacimi kritériami firmy, pretože riadenie je náročné, informačná spoločnosť a globalizácia rastú a zmeny sa zrýchľujú.
• Rysy práce: rozhodovanie, plánovanie, kontrola, organizácia; práca s ľuďmi; vizionár; trvalé zlepšovanie; rozvoj znalostí.
• Kompetencie = súhra 2 dimenzií: odbornosť (znalosti zo vzdelávania, sebavzdelávanie, prax) a správanie (ľudská dimenzia: komunikácia, motivácia, presviedčanie, autorita).

4 všeobecné princípy manažérskej práce ★

1. Priority: Paretovo pravidlo 80/20, nie všetko je rovnako dôležité.
2. Prevencia: čím skôr sa nedostatok odhalí, tým nižšie straty.
3. Orientácia na zákazníka: najdôležitejšia osoba, cieľ je získať jeho vernosť.
4. Pozitívny postoj ku kvalite: monitorovať chyby a poučiť sa z nich.

Štýl manažérskej práce

• Spôsob činnosti manažéra: ako rozhoduje a akými metódami dosahuje ciele; forma vzťahu k podriadeným.
• Ovplyvňuje ho: charakter situácie (bežná prevádzka, stres, havária), závažnosť rozhodnutia, postoj podriadených, osobné vlastnosti manažéra.
• R. Likert (60. roky, Michigan), 4 štýly: autoritatívny (direktívne, bez podriadených), benevolentný (autoritatívny, ale partnerský, odmena aj trest), konzultatívny (obojsmerná komunikácia, hlavne odmeny), participatívny (podriadení aktívne rozhodujú).
• Ďalšie štýly: byrokratický (opiera sa o smernice zhora), autoritatívny, cieľové riadenie, demokratický, delegačný, liberálny.

Vzťah k podriadeným

• Autorita: formálna (z pozície v štruktúre) vs. neformálna (z uznania schopností). Posilní ju: vzdelávanie, morálka aspoň taká ako u podriadených, dôslednosť a spravodlivosť, príkladnosť, nikoho neuprednostňovať.
• Komunikácia: jasne vymedziť úlohu, vysvetliť jej zmysel, primerané podrobnosti; nezadávať veľa úloh naraz; najprv sa spýtať, ako by to podriadený riešil; začať priateľsky; vedieť priznať chybu.
• Kritika ★: nie je trest; len priamych podriadených; najprv sa spýtať na jeho názor; mať jasné dôkazy; medzi štyrmi očami; nie v jeho neprítomnosti; nie cez telefón ani e-mail.
• Prezentácia: jasný cieľ, neverbálna komunikácia a tón hlasu, úvod – jadro – záver, pozornosť vydrží 15–20 min, obsah má zodpovedať názvu, dochvíľnosť.

Sebariadenie a riadenie času

• Sebariadenie: sebapoznanie, sebarozvoj, sebahodnotenie.
• Heslo: „robiť správne veci správne“; orientovať sa na ciele, nie na činnosti.
• ABC metóda ★: A = významné, robí ich sám prioritne; B = stredne dôležité, môže ich delegovať; C = nepodstatné, až po A a B.
• Otázky na významnosť: „Čo by sa stalo, keby som to neurobil?“ a „Môže to urobiť niekto iný rovnako dobre?“
• Sústredenie: dokončiť, čo začnem; nepreskakovať medzi úlohami; na tvorivé úlohy použiť najlepší čas; mať časovú rezervu; multitasking nefunguje.
• Odpútať sa od minulosti, obmedziť vyrušovanie, naučiť sa povedať „nie“, plánovať deň vopred (večer na zajtra).
• 5 krokov (cyklus): zber → spracovanie → organizácia → zhodnotenie → spätná väzba.

Manažér vs. líder ★

Prirodzený líder nepotrebuje funkciu; ideálne je, keď je manažér aj lídrom. Rysy vodcu: proaktivita, zvyšovanie pridanej hodnoty, riadenie výkonnosti druhých.

Spoločenské správanie (etiketa)

• Predstavovanie: najprv sa predstaví menej významná osoba; ruku podáva významnejšia.
• Tykanie navrhuje významnejšia osoba; na pracovisku nadriadený, aj keď je mladší.
• Obliekanie: primerane; chyba je aj byť výrazne lepšie oblečený ako ostatní.
• Dary: drobnosti s logom (kalendár, pero); pri zahraničných partneroch rešpektovať zvyklosti krajiny.

• Mäkké zručnosti: riešenie konfliktov, empatia, komunikatívnosť, kreativita, organizačné schopnosti, ochota riskovať, sebareflexia, sebakritika, tímová práca, analytické myslenie.
• Manažér v širšom zmysle = riadiaci pracovník útvaru zodpovedný za výsledky iných; v užšom zmysle = vrcholové osobnosti podniku.
• IQ je „hardware“, EQ je „software“. Vynucovanie autority a nátlak fungujú len krátkodobo.
• EQ má na výsledky 2× väčší vplyv ako IQ; emocionálne kompetencie tvoria 80–100 % toho, čím sa odlišujú výnimoční lídri.
• Univerzálny vzorec vlastností neexistuje. Byť odborníkom je nevyhnutné pre autoritu, IQ však nemusí byť nadpriemerné.
• EQ = schopnosť zvládať emócie svoje aj iných. IQ = schopnosť učiť sa, porozumieť informáciám a uplatniť ich. Rozdiel: porozumieť informáciám vs. porozumieť emóciám.

Vysoké vs. nízke EQ

Goleman: 5 zložiek EQ ★

1. Sebauvedomenie: poznať svoje emócie, silné a slabé stránky, realisticky sa hodnotiť.
2. Sebaregulácia (sebaovládanie): kontrolovať rušivé emócie, myslieť skôr, než konám, adaptabilita.
3. Sebamotivácia: pracovať pre iné dôvody ako peniaze a status, optimizmus, vytrvalosť.
4. Empatia: odhadnúť pocity druhých a jednať podľa nich.
5. Sociálne zručnosti (manažment vzťahov): viesť, ovplyvňovať, riešiť konflikty, tímová práca, zavádzať zmeny.

• 4 schopnosti EQ: vnímanie, pochopenie, riadenie a používanie emócií.
• Meranie: EQ sa ťažko meria štandardnými testami; EQ test sa pýta, ako by človek riešil situácie a čo očakáva od ľudí.
• Prínosy: vyšší tímový výkon, menej stresu, lepšie rozhodovanie, lepšie vedenie, pohoda, nižšia fluktuácia.
• IQ je vrodené, EQ sa dá rozvíjať celý život. Ako: uvedomiť si seba, byť otvorený zmenám, robiť malé zmeny každý deň, hovoriť o svojich úmysloch.
• Koučing: kouč vedie otázkami, nedáva rady; človek má riešenie v sebe, kouč mu ho pomôže odkryť.
• Goethe: EQ je „vzdelanie srdca“. Google má program rozvoja EQ viac ako 10 rokov.
• Sebareflexia = schopnosť analyzovať vlastné činy a poučiť sa z nich.

• Operatívny manažment = návrh, realizácia a kontrola transformačného procesu, ktorý mení vstupy na výrobky a služby.
• Výrobná organizácia vyrába fyzické výrobky, organizácia služieb nehmotné výstupy.
• Prečo je dôležitý (3 dôvody): zahŕňa výrobu aj služby; je dôležitý pre riadenie produktivity; má strategický vplyv na konkurencieschopnosť.
• Produktivita = výstup / vstup. Priamo PP = Q / T (množstvo za čas); nepriamo prácnosť = T / Q (čas na kus). Výhody: ekonomický rast, vyššie mzdy a zisky bez inflácie, konkurencieschopnosť.
• Deming, 14 bodov (príklady): plánovať dlhodobo, nikdy nebyť spokojný s kvalitou, štatistická kontrola procesov, málo najlepších dodávateľov, školiť ľudí, eliminovať strach, spolupráca oddelení, ciele nie len v číslach, zodpovednosť vrcholových manažérov.
• História: moderná výroba začala v automobilkách USA; po 2. sv. vojne sa USA sústredili na financie a marketing; koncom 70. rokov zistili, že zahraniční (Japonci) vyrábajú kvalitnejšie a lacnejšie, a začali investovať do technológií.

Hodnotový reťazec

• Hodnota = vlastnosti výrobku alebo služby, za ktoré je zákazník ochotný zaplatiť.
• Hodnotový reťazec = nadväzujúce činnosti, ktoré pridávajú hodnotu od suroviny po predaj zákazníkovi (vrátane dodávateľov dodávateľa a zákazníkov zákazníka).
• Manažment hodnotového reťazca je orientovaný externe (toky vstupov a výstupov); dodávateľský reťazec sa zameriava na vnútorný tok materiálu.
• Ciele: stratégia, ktorá prevyšuje potreby zákazníka; spolupráca partnerov; najvyššia hodnota pre zákazníka.
• Model biznisu = strategický návrh, ako firma zamýšľa zarábať.
• 6 požiadaviek (okolo stratégie v strede): koordinácia a spolupráca, investovanie do technológií, organizovanie, vodcovstvo, zamestnanci, kultúra a prístupy.
• Prekážky: organizačné (nechuť zdieľať informácie, status quo, bezpečnosť), kultúrne (málo dôvery, príliš veľa dôvery = strach zo straty právomoci), kapacity, ľudia (chýba odhodlanie, flexibilita, motivácia, kvalifikovaní manažéri).
• E-výroba: zákazník je kráľ; IKT, automatizácia, údržba na diaľku, Industry 4.0, AI.

Kvalita

• Kvalita = schopnosť výrobku/služby spoľahlivo robiť, čo sa od neho čaká, a uspokojiť očakávania zákazníka. Dosiahne sa plánovaním, organizovaním a vedením a kontrolou kvality.
• ISO 9000 = medzinárodné normy manažérstva kvality (certifikát ISO 9001).

Six Sigma (6σ) ★

• Vyvinula ju Motorola (Bill Smith), neskôr ju rozvinuli Honeywell a GE. Používa sa vo výrobe, službách, na webe aj v neziskovkách.
• Cieľ: procesy bez chýb. Chyba = všetko, čo nie je tak, ako požaduje zákazník (nezhodný výrobok, meškanie, chyba vo faktúre).
• σ = štandardná odchýlka. Shewhart: 3σ ako bod zlomu. 3σ = 66 807 chýb na milión príležitostí, 6σ = 3,4. Nulové chyby nie sú možné.
• Základná sigma (ZS) ukazuje, ako ďaleko je firma od 6σ, a slúži ako meradlo zlepšenia.
• Výhody: procesné náklady nižšie až o 50 %, lepšia morálka, menej plytvania, lepšie pochopenie zákazníka, vyššia spokojnosť. Nevýhoda: je drahá a výsledky môžu trvať roky.

• Definuj: cieľ, rozsah, tím; VOC (hlas zákazníka, napr. „nech to dlho vydrží“) premeniť na CTQ (merateľná požiadavka, napr. „aspoň 4 roky“); popísať proces diagramom.
• Meraj: vybrať ukazovatele, spôsob merania, zber dát; najdôležitejšia je cieľová hodnota zákazníka.
• Analyzuj: vzťahy medzi vstupmi a výstupmi, spôsobilosť procesu.
• Zlepšuj: často stačí „sedliacky rozum“, 5× prečo, brainstorming; zavádzať postupne, aby bol menší odpor.
• Riaď: udržať zlepšenie, odovzdať know-how, vyčísliť náklady a prínosy (kvantitatívne aj kvalitatívne).

• Prosperita = situácia vo vývoji podniku, ktorá zabezpečuje efektívne a dlhodobé plnenie jeho funkcie. Základná úloha manažmentu je dlhodobá prosperita; orientácia na budúcnosť.
• Produktivita = miera premeny zdrojov na užitočné výstupy.
• Revitalizácia = zmena parametrov (stratégia, štruktúra) s cieľom dosiahnuť prosperitu. Bod zvratu = objem, pri ktorom náklady = tržby.
• Vnútorné faktory prosperity: stratégia (trhová: kto sú zákazníci a čo chcú; zdrojová: v čom je naša sila a čo chýba), štruktúra, kultúra (správanie k zákazníkom a zamestnancom, tímová práca, prístup k novému a k riziku; zmena trvá roky).
• Vonkajšie: zásahy štátu, trh práce, trh kapitálu, výrobkov a služieb, územná správa, ekologické požiadavky.
• Úloha úrovní: top manažment = strategické riadenie; stredný = konkretizácia stratégie a rozpočty; 1. línia = koordinácia operatívy a drobné zlepšovacie návrhy.

3 štádiá na ceste k prosperite ★

Posun od materiálových zdrojov k informačným zdrojom a invencii.

• Atribúty konkurenčnej výhody: cena, kvalita, čas. Motto: „Kvalita je, keď sa vracia zákazník, a nie tovar.“
• Prekážky prosperity: nedostatky kvality, ekologické problémy, bezpečnosť práce, sociálne konflikty, havárie a katastrofy.

Krízový manažment

• Kríza = nepredvídateľný priebeh dejov po narušení rovnováhy; môže ohroziť existenciu organizácie. Faktory: prírodné, technologické, ľudské. 2 skupiny: závažné havárie a zlá ekonomická situácia.
• 4 kroky: analýza ohrozenia → krízová stratégia → realizácia → likvidácia následkov.
• Finančná kríza: nezdravý pomer vlastného a cudzieho kapitálu, nedostatok likvidity, platobná neschopnosť; rieši sa ozdravným programom. Prvé výsledky do 100 dní, program trvá 2–3 roky. Rozhoduje sa rýchlo, v strese a s neúplnými informáciami.

Hodnotenie výkonnosti a podniku

• 3 pohľady: bonitný (zhodnotenie vkladu), finančné riadenie a controlling (plán, spätná väzba, opatrenia), moderný manažérsky (zákazníci, produkty, procesy, nefinančné kritériá, benchmarking). Časovo: retrospektívne, aktuálne, zamerané na budúcnosť.
• Business Excellence (80. roky, USA) = výnimočnosť a úspešnosť celého podniku; proces neustáleho zlepšovania.
• Kto hodnotenie potrebuje: manažment (čiastkové alebo komplexné 1× ročne), štatutári (výročná správa), akcionári (dividendy), finančné úrady (dane), štatistika, banky (úver), investičné spoločnosti, dodávatelia (platobná schopnosť), odberatelia (kvalita, spoľahlivosť, inovácie).
• Hodnotenie kvality (ISO 8402) = systematické preskúmanie, do akej miery je jednotka schopná splniť požiadavky na kvalitu.
• Proces hodnotenia: plánovanie → analyzovanie → porovnanie → rozhodnutie → zostavenie (opatrenia) → preskúmanie → zdokumentovanie.
• 5 skupín pomerových ukazovateľov: likvidita, aktivita, zadlženosť, rentabilita, trhová hodnota. Ďalej EVA, MVA, bonitné a bankrotové indikátory, pyramídové sústavy.
• Monetárnym ukazovateľom chýba: kvalita manažmentu, zamestnanci, zákazníci, trh a konkurencia, produkty, dodávatelia, preto sú dôležité aj nefinančné kritériá.
• Aspekty hodnotenia: kvantitatívne, ekonomické, kvalitatívne, časové.

EFQM ★

• Európsky model výnimočnosti, koniec 90. rokov, EFQM s Európskou komisiou a EOQ. 9 kritérií, 1 000 bodov.
• Predpoklady (500 b): vodcovstvo 100, zamestnanci 100, stratégia 100, partnerstvá a zdroje 100, procesy, výrobky a služby 100.
• Výsledky (500 b): vo vzťahu k zamestnancom 100, k zákazníkom 150, k spoločnosti 100, kľúčové výsledky 150.
• Spätná väzba: učenie sa, tvorivosť a inovácie.
• RADAR: Results (výsledky), Approach (prístup), Deployment (rozšírenie), Assessment & Review (hodnotenie a preskúmanie).
• Národná cena SR za kvalitu je založená na EFQM; kategórie A štátna správa, B samospráva, C malé a stredné organizácie.
• Ceny za kvalitu: Demingova (Japonsko, 1951), Malcolm Baldrige (USA, 1988), EQA (Európa, 1992).

Balanced Scorecard (BSC) ★

• Vyvážená sústava finančných a nefinančných ukazovateľov vychádzajúca z vízie a stratégie.
• 4 perspektívy: finančná (vlastníci), zákaznícka, interné procesy, rozvoj a inovácie (učenie a rast). Pri každej sa určujú ciele, ukazovatele a opatrenia.

• Podstata strategického manažmentu = získanie komparatívnej (konkurenčnej) výhody.
• Stratégia 5P: Plan (plán), Ploy (manéver), Position (umiestnenie), Perspective (hľadisko), Pattern (vzor správania).
• Prístupy: Porterov model, generické odvetvové stratégie, R-C-P model (resource – conduct – performance).
• Strategický proces: analýza východiskového bodu → ideálny vzorový podnik → formulovanie rozhodnutí → implementácia.
• Trojuholník: stratégia – štruktúra – kultúra, obklopené okolím.

• Obsah: globalizácia, diverzita, podnikanie, e-biznis, inovácie, manažment kvality (TQM), učiaca sa organizácia, manažment znalostí, spiritualita.
• Globalizácia: manažment bez hraníc. Provinčnosť = zúžený pohľad, neschopnosť pochopiť rozdiely.

• Typy globálnych organizácií: mnohonárodné (riadené z materskej firmy), nadnárodné (manažment decentralizovaný do krajín), bez hraníc (bez geografických bariér).
• Diverzita pracovnej sily (pohlavie, rasa, vek, etnikum) je aktívum a konkurenčná výhoda.
• Podnikanie = proces hľadania a využívania príležitostí na tvorbu hodnôt a rast. 3 aspekty: príležitosť, inovácie, rast.
• E-biznis (širší pojem: fungovanie organizácie cez elektronické prepojenie s partnermi) ⊃ e-commerce (užší: elektronické transakcie). Formy: B2C, C2C, B2B, vláda–biznis. Kategórie: e-biznis ako obohatenie tradičnej organizácie, jednotka e-biznisu v tradičnej organizácii, komplexná e-biznis organizácia.
• Tvorivosť = schopnosť neobvykle kombinovať nápady. Inovácia = premena myšlienky na užitočný výrobok, službu alebo metódu. Systém: vstupy (ľudia) → transformácia → výstupy.
• Premenné podporujúce inovácie: štrukturálne (organická štruktúra, zdroje, komunikácia), kultúrne (tolerancia nepraktickosti, rizika, konfliktov, zameranie na výsledky), ľudské zdroje (školenia, istota zamestnania, tvoriví ľudia).
• TQM (komplexné riadenie kvality): 1) zameranie na zákazníka, 2) neustále zlepšovanie („veľmi dobre“ nestačí), 3) zameranie na proces, 4) kvalita všetkého, čo firma robí, 5) presné meranie (štatistika), 6) splnomocnenie zamestnancov a tímy.
• Učiaca sa organizácia = trvalo sa učí, prispôsobuje a mení; znalosti sú zdroj rovnako dôležitý ako peniaze.

• Manažment znalostí = kultúra učenia, zhromažďovanie a zdieľanie znalostí zamestnancov.
• Spiritualita na pracovisku = zamestnanci hľadajú zmysel a účel práce; manažér rešpektuje a oceňuje ich prínos.

Vyber bloky a stlač Štart.